Záhoráčka bloguje

...nemám to premyslené... vôbec nie...

v poslednej dobe mám pocit, že všetko okolo mňa je zvláštne...akoby sa veci začali diať opačne, Zem sa začala točiť do protismeru a tí, čo majú byť šťastní nie sú...

Som ako v inom, cudzom svete...môj mini svetík je v poriadku, ale tak nejako sa netočí s ostatnými... asi je v protismere...

som šťastná s tým, čo mám, som šťastná s tými, čo mám... a tých je na šťastie veľa... len tí nie sú šťastní. A nie je to snáď tým, že tí majú mňa:) tým to nebude, bude to mini svetmi lások... nie sú šťastní...

Nepletiem sa im do toho, lebo to niekedy prináša veľa bolesti, ale pozorujem, sledujem, počúvam a... nie sú šťastní...

Vždy som na ľudí pôsobila takým tým dojmom: porozprávaj mi všetky svoje bôle a krivdy...a počúvala som, donedávna aj radila, už to nerobím, už len sledujem a je mi smutno, keď vidím, že nie sú šťastní, že niektorí ma len presviedčajú o svojom šťastí aj keď presviedčajú hlavne sami seba...

Majú vzťahy... žiadny vzťah nie je dokonalý, viem o tom svoje, ale oni NIE SÚ ŠŤASTNÍ...

...Najhoršie na tom je, že ich je veľa... príliš veľa mojich srdcu blízkych sa trápi.... ja toto píšem len kvôli emočnému pretlaku... ťažko sa to pozoruje, ešte ťažší je pocit že nemám ako pomôcť... preto by som chcela prsteň, taký, ako mala Arabela a život by bol viac než senzačný... pre všetkých mojich priateľov, ktorí nie sú šťastní...

Táto zvláštna vzťahová vlna zasahuje pomaly ale isto. Začína doma a postupne prekračuje už nie len hranice mesta, ale aj Slovenska...

Snažím sa chápať a byť im oporou, snažím sa veriť ich šťastiu o ktorom snívajú... chcela by som všetkým splniť aspoň jedno jediné želanie, veď šťastie obsahuje všetko, pre čo sa oplatí žiť...

Nenosím prstene, dnes som si dala dva, obidva darované z otcovskej lásky, úprimnej a naozajstnej... točím s nimi od šiestej... ale nič sa nedeje, možno moje prstene potrebujú viac času, lebo asi len čas pomáha tak naozaj oddeliť všetko od všetkého...

...a je mi smutno, keď čítam o rozchodoch zaľúbených a o vzťahoch z rozumu... o zvyku a o strachu zo samoty... o opúšťaní s láskou a odpúšťaním bez lásky...

...len ako pozorovateľ, ktorý nechce kázať, súdiť, radiť... len moje pocity o tých... tí sú dôležití... vždy boli a vždy budú...

hmm, asi trochu zmätené, ale uvoľnujem emočné pretlaky:)

Keby ste našli arabelin prsteň, želajte si šťastie pre všetkých...