...jak zvláštne ticho...
mám voľný deň a neviem čo s ním, nejako na mňa doľahla taká zvláštna... nostalgická nálada... už dávno som takú nemala...
pred pár dňami som si uvedomila, aký mám krásny a pokojný život a zistila som, že nie som jediná, aj tá, ktorá nemá rada, keď sa o nej hovorí ako o nej:) došla k takému zisteniu zas o svojom živote... s krásnou radosťou sme sa o tom porozprávali, že treba aj snívať, lebo keby ona mala volvo, za čím by sa zasnene dívala?:) Takže, mám krásny život, veľa priateľov o ktorých sa treba aj starať...a robím to rada, sú moji milovaní.. ale okrem toho, že jeden priateľ odchádza stále zostane priateľom, druhý zostáva ale status priateľa STRATIL. Dá sa to? dá... často som tvrdila, že dokážem ľudí odhadnúť vcelku rýchlo, ale tento exemplár mi kazí moje celkom dobré skóre... mrzí ma to, nie kvoli mojmu egu, ale kvoli nemu... už nie je kamarát... nedokážem ho tak vnímať a aj keď som chcela, už nechcem...
Niekedy je tá posledná kvapka najmenšia a aj napriek tomu znamená najviac...
...pre mňa už zostáva len akceptovaný človek žijúci na rovnakom území...
... v jeden deň som prišla o dvoch... a o každého inak... škoda, že sa nemôžu vymeniť, ale to by bolo veľmi ľahké a život, ak je veľmi krásny, chystá ti skúšky...
...ja ich budem chcieť ustáť a stávam sa stále väčším egoistom... už nemám veľa priateľov, chcem ich už mať len pár, ale tých, čo za to stoja, tých, ktorým chcem dať všetko... a na tých ostatných budem zabúdať a presuniem ich do kategórie známych... už nie som na roztrhanie, už nemám stále nejaké stretká, už nedám všetkým všetko, už čakám aj ja... a od tých skutočných dostávam... aj keď si nepýtam a to je dar... skutoční priatelia, ktorých stačí málo...
Záver úplne patetický: dakujem, že ste:)
dnes asi už nebudem písať, lebo pasovať sa s touto náladou nemá veľmi význam... zajtra už to bude zase stará ja:) ...možno len... zas o kúsok zmenená...
Komentáre
priatelstvo
:)
fnuk :(
:)
:)))