Záhoráčka bloguje

len sa už presunula spoza Dunaja za Váh, ale stále za nejakým tým hradom. Pripomeňme si, ako sme skončili, Iččka hľadajúca podporu u Valihoru, aby naplnila svoju túžbu po kariére a uspokojila tak svoje nebetyčné ambície (samozrejme postavené na jej schopnostiach, ako inak) Nuž, i našla podporu a našlo sa pre ňu i vhodné pracovné miesto...lobbing je krásna vec, zvlášť, ak nejde cez rozum, ale o čosi nižšie...

Ideálna príležitosť odpratať a pritom uspokojiť náročnú milenku je presunúť ju čo najďalej z mesta hriechu a trvalého bydliska snúbenky. K tomu jej pridať krásne vizitky s hodnotnou funkciou, kanceláriu a zopár úbohých ľudkov, ktorí ani len netušia aký poklad to dostali nad seba a samozrejme si ju tým pádom nedokážu ani adekvátne vážiť. Ale Iččka je taká milá, že úkon vliezania jej ide viac menej plynule, takže nepotrvá dlho a aj jej podriadení zistia, že prémie im vypisuje skutočná a cnostná princezná, pre ktorú je práca prvoradá a osobné záujmy NAOZAJ do nej nepletie.

I dostala Iččka svoju kanceláriu, krásnu a veľkú (to, že si nezarobí ani len na jej prenájom nie je predsa podstatné, hlúpe čísla, podľa nich sa predsa obchod nerobí) a pustila sa vehementne do zariaďovania...samučká na všetko, dokáže, že na to má! Že ONA na to predsa má!!! Nuž i prišli majstri a položili novučký koberec... a potom zavolala ďaľších majstrov a tí vymaľovali...hups, nie, nebolo to naopak, ona predsa najlepšie vie, ako sa to robí, ona áno (a zrejme to robí dobre, veď sú na ňu všetci tak neskutočne hrdí:))

Áno, už je skrátka na výslní, už nemusí ani len zdraviť plebs, veď už konečne je niekto. A zaslúžene. Vypracovala sa vlastnou...ehm...prácou. Ako bude pokračovať, o tom rozprávka nehovorí...a ani to nikoho nezaujíma, takéto rozprávky sú dnes bežné a ľudia, ktorých sa týkajú a urážajú ich, tí radšej odchádzaju...veria, že niekde inde je to iné. Asi nie je, ale kým odmietajú veriť tak ešte existuje šanca, že nájdu miesto, kde nevíťazia neschopné princezné, ktoré majú len ambície...

A kde neschopné Iččky, aby zmiatli okolie, šíria klebety o tých ostatných... klamú a chcú pošpiniť ostatných... nie, takto to fungovať nemá a rozprávky sa majú končiť šťastne. Pre Iččku to tak bolo, nie však pre ostatných, takže, pudem o dúm dál so smutným úsmevom a zase jedným sklamaním, ale i poučením, že nie vždy dobro vyhráva...