Záhoráčka bloguje

Tak som sa konečne odhodlala... aj ja napíšem blog:)

Ešče sa uvidzí jak to šecko dopadne, ale budzte tolerantní, já sa to ufám snád aj naučím... Sceua sem, že rodnú rečú napíšem, ale po tých hodne rokoch v Bratislavje je to konc čašké písat po našém, tým cháp, že po záhorácky...

Tak sem sa vám rozhodua, že tú našú ľúbozvučnú rečú napíšem enem úvod a tajne budem doma trénovat a hledat stracené slovíčka a slovné spojeňá, keré sú tak typické enem pro nás.

Je možné, že vás to nebude bavit, ale s tým vícmenej počítam...:)))

Talent na písanie mám asi tak ako na spev, ale aj napriek tomu sa moje ego rozhodlo, lebo veď, všetko sa dá, keď sa chce, že sa pokúsim napísať blog... zamýšľam sa, čím by som sa mohla zaskvieť. V čom som tak dobrá, že to stojí za to... A... neuveriteľná vec, neprišla som na nič, moja ťažko vybudovaná sebadôvera momentálne utrpela celkom vážnu trhlinu (vôbec nie som sebestredná a narcistická:))

Dllllho som si myslela, že viem byť empatická a viem vždy dobre poradiť, hlavne čo sa týka akýchkoľvek emočných výkyvov mojich blízkych... hups, chyba lávky, neviem poradiť sebe ani iným... takže toto nie.

Celé zle, ešte raz... som nevýslovne organizačne zdatná, organizujem aj veci, čo to zdanlivo nepotrebujú, ale ja dokážem presvedčiť, že áno, potrebujú... ale zase nastáva problém, akosi mám problém zorganizovať si aj  vlastný život.

Takže... sama sebe si sľubujem, že nájdem niečo, čo zvládam pomerne dobre a potom o tom hrdo napíšem:) Dovtedy sa lúčim, snáď nie na dlho...

Šak šecko sa uvidzí...